Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kríž a jeho sila

26. 4. 2008

Kríž a jeho sila

 

Stará legenda hovorí o tom, ako skupina ľudí putovala do zasľúbenej krajiny. Každý si niesol okrem batožiny aj svoj kríž. Jednému z putujúcich sa však ten jeho zdal pridlhý, a aby si uľahčil cestu, veľký kus z neho odpílil. Po čase im prišla do cesty priepasť, ktorá sa nedala obísť. Pútnici rozmýšľali, ako ďalej...


Našiel sa most
Tu ktosi dostal nápad a priepasť preklenul svojím krížom. Bol akurát... Myšlienka to bola dobrá, a tak aj iní použili na prechod svoje kríže. Do zasľúbenej krajiny sa dostali všetci okrem toho pútnika, ktorý skrátil svoj kríž.


Tu a teraz
Zdá sa mi, že most na druhú stranu života má podobu kríža. Hej, prijatý kríž je mostom do večnosti. Je pravda, že podoby kríža sú rôzne a aj rôzne silno tlačia. Preto ho mnohí chcú skrátiť, ba aj odhodiť... No vtedy ďaleko nedôjdu.
A preto: Rob to, čo máš a môžeš, a tam, kde si. Ide o prítomný okamih. Tu a teraz. Je to priesečník času a miesta - kríž života. Musíš ho uniesť. Nemal by si si nechať ujsť ani jeden okamih.


Ešte chvíľu ťahaj...
Každý z nás už čosi prežil... Každý z nás nesie, kotúľa, ťahá, kope, odhadzuje(?) svoj kríž... V noci ho v spánku možno odloží, aby ho ráno opäť našiel.


Kríž - trieska pod nechtom?
Keď už máme túto triesku pod nechtom - alebo hocikde inde, či priamo v hĺbke svojej duše -, mali by sme si bolestivé miesta navzájom pofúkať. Jediný dôstojný spôsob, ako sa čestne vyrovnať s krížom, je niesť ho s Ježišom.
Je však dobré opýtať sa, prečo je tu tento osteň a prečo ho ešte v omnoho väčšej miere prijal aj sám Boh.


Kríž a ja... Od večnosti patríme k sebe?
Kríž - spojenie dvoch línií - fascinuje ľudí všetkých čias. V tajomných jaskyniach na celom svete sú mnohé starodávne kresby, na ktorých je znak kríža. Priesečníky dvoch priečnych ramien určujú akýsi centrálny bod.
Je to miesto priťahujúce zrak. Odtiaľ sa odvíja celá kresba... Toto je nesmierne dôležitý kľúč na pochopenie posolstva našich predkov.


Dajte mi pevný bod a ja vychýlim zem...
Takto skríkol Archimedes, ale nadarmo. Jeho ozvenu počujeme ešte dnes. Pýtame sa: Že by ten pevný bod bol v centre kríža? Ktohovie, no čosi tajomné v tom je!
U Egypťanov je kríž znakom života. Podľa nich ide o znázornenie spojenia božstiev slnka a zeme, z čoho podľa nich vznikol život.
Asýrčania znázorňovali kríž medzi šiestimi božskými symbolmi - vlastnosťami ich boha.
U Grékov zohrával symbol kríža veľký význam pri delení zeme na východ, západ, sever a juh. V ich videní sveta boli určité veci v línii nadpozemskej (antica) a v línii pozemskej (postica). S úctou nanášali symbol kríža na prah svojich svätýň.


Tau

U Hebrejov sa vyskytuje špeciálny znak kríža - tau. Ide o písmeno i znak v tvare T.
Starohebrejčina používala toto písmeno v podobe ležiaceho i stojatého kríža. Tento znak sa vyskytoval v textoch Svätého písma a bol znakom Starej zmluvy.
Prví kresťania považovali písmeno tau za symbolické proroctvo o príchode Pána.


Po stopách tajomného písmenka
Filozof Origenes sa pýtal židovských učencov na význam znaku tau. Jeden z nich mu odpovedal, že tau je poslednou spomedzi 22 zvyčajných hebrejských grafém. Posledné písmeno bolo prijaté ako označenie dokonalosti tých, ktorí stonajú a nariekajú nad hriechmi ľudu a cítia ľútosť nad zločincami.
Ktosi iný, čo uveril v Krista, dodal: „Staré písmeno tau sa podobá krížu a je proroctvom znaku, ktorý si robia kresťania na čele.”


Ukrižovanie
Nevieme presne, v ktorej hlave vznikla táto šialená myšlienka, ale smrť na kríži poznali už starí Peržania.
V Rímskej ríši ju považovali za najpotupnejšiu a bola vyhradená ako trest pre otrokov. Rímski občania mali „privilégium” meča. Nebolo to nič moc, zomreli tak či tak, ale aspoň boli uchránení od hrozných múk.
V Palestíne bolo ukrižovanie predurčené tým, ktorých odsúdili za bohorúhačstvo. Ten, kto visel na dreve kríža, bol u Židov pokladaný za prekliateho Bohom.


Miesto, na ktorom sa oddeľovala duša od tela
Ukrižovanie patrilo medzi ukrutný spôsob popravy. Mučenie a trýznenie naháňalo ľuďom hrôzu. Ukrižovanie nesmierne zneucťovalo ľudskú dôstojnosť. A na to boli ľudia citliví odjakživa.
Známi spisovatelia a filozofi - ako Cicero, Tacitus, Martialis, Seneca a iní - sa zmieňujú o ukrižovaní, ale nikto z nich nezanechal podrobný opis, čo sa pritom skutočne dialo. Zostali len pri náznakoch... Zverejniť totiž surovosť mučiteľov, vzdychy a výkriky obetí a iné sprievodné javy považovali za nedôstojné rímskeho občana.


Židia vydali svojho človeka
Ježiš bol predvedený pred židovskú veľradu. Na otázku, či je Mesiáš, Boží Syn, odpovedal, že je. Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa!” Obrátil sa na prítomných s otázkou: „Čo na to poviete?” Oni odpovedali: „Hoden je smrti!” (porov. Mt 26, 45-47).
Mašinéria zloby bola spustená a o niekoľko hodín národ kričal: „Ukrižuj ho!” Keďže Židia obvinili Ježiša z bohorúhačstva, žiadali pre neho tú najpotupnejšiu smrť. A tak ho ukrižovali.


„Prečo to urobil?”
Takto sa pýtali prví kresťania, úprimne hľadajúc odpoveď na otázku, prečo Ježiš zomrel najpotupnejšou smrťou. Dlho sa s tým nevedeli vyrovnať.
Sv. Pavol poodhalil tajomstvo kríža a geniálne nás upozornil, že kríž a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša sa nesmú oddeliť: Ježišova smrť na kríži je cena za našu spásu. A tak sa zo symbolu potupenia stal symbol víťazstva.


Je čas šantiť a je čas zdržať sa...
Navrhujem, aby sme v tejto chvíli všetci stíchli. Musíme pochopiť tieto myšlienky v hĺbke svojho bytia. Istá legenda hovorí o múdrom človekovi, ktorý sa vraj modlil takto: „Brat mandľovník, povedz mi niečo o Bohu...” A mandľovník zakvitol.
Je čas, aby sme zakvitli aj my. Láskou. Lebo Boh za nás nezaplatil zlatom alebo striebrom, ale životom svojho Syna. Platil Láskou... Ak lásku chceme mať aj my, musíme pustiť Lásku do svojho srdca.
K radostnému stíšeniu sa chystá


JOZEF LUSCOŇ SDB

http://www.earth.tym.sk/_sgg/m1_1.htm // posted by lummed

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář